História a súčasnosť Londýna

      V Anglicku zakotvil už vrokoch 56 a 55 pr. n. l. Julius Caesar, ale opustil ju bez toho, aby tu zanechal akékoľvek stopy osídlenia. Vroku 43 n.l. tento ostrov dobil cisár Claudius a založil tu obchodný prístav, Londinium. Údajne tu nechal tiež postaviť prvý most cez rieku Temžu (zhruba namieste dnešného mostu London Bridge).

Spočiatku teda Londýnu vládli Rimania, ale tí vroku 410 mesto opustili a to zostalo prázdne až do príchodu Sasov. Saskí králi neustále bojovali s Vikingami a dánskymi nájazdníkmi. Dáni zvíťazili v roku 1 016 a udelili Londýnu status hlavného mesta kráľovstva.

Do roku 1340 sa Londýn rozrastal a počet jeho obyvateľov dosiahol 50 000, ale v roku 1 348 postihla Európu a Áziu morová rana, ktorej údajne podľahla takmer polovica obyvateľov tohto mesta.

Ďalší vývoj sa podpísal na Londýne prevažne negatívne, mesto bolo vyčerpané náboženským prenasledovaním a rôznymi politickými intrigami. V roku 1 547 však bola korunovaná kráľovná Alžbeta I., ktorá za 45 rokov svojej vlády pozdvihla Anglicko na nebývalú úroveň a Londýn sa stal centrom mocného a bohatého kráľovstva. Vtomto tzv. alžbetínskom období rozkvitala aj kultúra, typickým predstaviteľom je napríklad William Shakespeare.

V roku 1 665 do Londýna prenikla ďalšia morová epidémia počas ktorej zahynulo podľa odhadu 110 000 ľudí. O rok neskôr mesto postihla ďalšia katastrofa vpodobe obrovského požiaru. Popolom ľahlo asi 80 % starej štvrte ‚City’ a 100 000 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Evakuácia obyvateľov však bola veľmi rýchla a tak počet obetí bol dosť nízky – údajne menej než 10. Ku vzniku nového Londýna významne prispel sir Christopher Wren – známa je jeho prestavba katedrály sv. Pavla a tiež pamätník ‘The Monument‘, ktorý je pomníkom tohto požiaru.

l1-fire-c

V 18. a začiatkom 19. storočia Londýn opäť prosperoval, zároveň tu ale vyrastali aj chudobné štvrte a veľmi sa rozširovala zločinnosť. Britské impérium sa rýchlo rozpínalo, pokiaľ spor o dane nevyvolal roztržku medzi Britániou a americkými kolóniami, čo vyústilo až do vojny o nezávislosť. Koncom 18. storočia bola Británia ohrozovaná i Napoleonom, ale ten bol vroku 1 815 porazený vojvodom z Wellingtonu v bitke pri Waterloo.

Obdobím najväčšej expanzie Anglicka bolo tzv. Viktoriánske obdobie, ktoré začalo korunováciou osemnásťročnej kráľovnej Viktórie vroku 1 837. Oslavou tohto obdobia bola veľká výstava ‘Great Exhibition‘, ktorá sa konala v Hyde Parku v špeciálne postavenom Kryštálovom paláci (Crystal palace) zo skla a železa. Táto budova však bohužiaľ v roku 1 936 zhorela. V období tohto rozkvetu však tiež narastali rozdiely medzi bohatými a chudobnými – život v chudobných štvrtiach tohto obdobia popisuje napr. známy spisovateľ Charles Dickens.

l1-ww2-a Počas oboch svetových vojen mesto trpelo biedou a to najmä kvôli silnému bombardovaniu počas druhej svetovej vojny. Na konci vojny dosiahol počet obetí v Londýne viac než 30 000 a 3,5 milióna budov bolo zničených. V povojnovom období sa život v Londýne zúžil hlavne na upratovanie trosiek a budovanie nových a bohužiaľ nie príliš vkusných domov pre jeho obyvateľov. Nový kultúrny rozkvet zažil Londýn v 60. rokoch, kedy mnoho londýnskych architektov, umelcov, módnych návrhárov, atď. určovalo nový smer pre celý svet (Beatles, Rolling Stones, Twiggy...).

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia došlo k obnoveniu rozsiahlych častí mesta ako Waterloo a Banskside, na rozvoji svetovej kultúrnej scény sa podieľali také skupiny ako Oasis a Blur. Na konci Milénia boli v Londýne otvorené pozoruhodnosti ako obrie ruské kolo London Eye alebo galéria Tate Modern.

V súčasnej dobe si Londýn stále drží svoje prvenstvo medzi najpopulárnejšími mestami sveta. Nové milénium znamenalo pre Londýn vlaky Eurostar, ktoré jazdia do Paríža podmorským tunelom Channel Tunnel, vznikajú stále nové a nové múzea. Hranice Londýna sa stále rozširujú, čo vedie k rozvoju dopravy, ale tiež častejším dopravným zápcham, vznikajúcim dochádzaním obyvateľov širšieho Londýna za prácou. Toto multikultúrne mesto vytvára pätinu britského HDP a je po New Yorku druhým najvýznamnejším svetovým centrom finančníctva. V Londýne dnes nájdeme množstvo služieb, kultúry, počítačových firiem, ale veľkým zdrojom príjmov je tiež turistický ruch.